História farnosti
Farnosť sv. Kozmu a Damiána Trenčianske Biskupice
bola založená 1.7.2007. V porovnaní s inými farnosťami je veľmi mladá. Zaiste si položíte otázku, čo to vlastne tá farnosť je? Ako funguje, aký je jej zmysel? Odpoveď dáva cirkevné právo. Podľa kánona 515 §1 farnosť je spoločenstvo veriacich, natrvalo ustanovené v partikulárnej cirkvi, o ktoré pastoračná starostlivosť je pod autoritou diecézneho biskupa zverená farárovi ako jeho vlastnému pastierovi. Ďalej v paragrafe 3. sa hovorí, že zákonne zriadená farnosť má na základe samotného práva právnu subjektivitu. Teda farnosť je trvalé spoločenstvo veriacich, ktoré má riadnu duchovnú správu a pastoračné vedenie. Toto spoločenstvo sa rozvíja, rastie a v istom zmysle sa stáva tou základnou bunkou cirkevnej organizácie. Tam sa rozvíja duchovný život, konajú sa cirkevné a liturgické zhromaždenia a účasťou na týchto sláveniach sa veriaci zveľaďujú v dare božej milosti.
Farnosť by sme mohli prirovnať k rodine. Uvedomujeme si, že v občianskom živote má svoj veľký význam štát a jeho organizačné štruktúry, ale bez rodiny tieto štátne inštitúcie by neznamenali nič. Lebo v rodine sa rodí nový človek, v rodine sa vychováva, v rodine žije, v rodinnom spoločenstve obklopený láskou môže dozrievať a napredovať. Farnosť je čosi podobné z cirkevného hľadiska. Vo farnosti, ktorej duchovným centrom je farský kostol, je dieťa pokrstené, vo farnosti pristupuje ku l. sv. prijímaniu a k ostatným sviatostiam, vo farnosti človek sa zúčastňuje na eucharistickej slávnosti a pod. Menšie spoločenstvá žijúce na nejakom území netvoria farnosť, ale tzv. filiálku čiže dcérsku spoločnosť patriacu ku tej ktorej farnosti.
Kostol sv. Kozmu a Damiána
Jeho datovanie sa tak posunulo až do polovice 13. storočia. Tým sa spolu s Farským kostolom Narodenia Panny Márie radí k najstarším sakrálnym stavbám na území Trenčína. Reštaurátorský prieskum svätyne, uskutočnený v roku 1995, odhalil na východnej stene unikátny nález – nástennú maľbu. Ide o figurálnu kompozíciu Deesis (príhovor, prosba), z ktorej sa zachovala dvojica kľačiacich prosebníkov – Panny Márie a Jána Krstiteľa. Ústredná postava Krista bola pravdepodobne zničená pri stavebnej úprave tejto časti steny na okenný otvor. Na klenbe svätyne sú symboly štyroch evanjelistov, komponovaných okolo Boha Otca alebo sv. Trojice v mandorle. Na južnej časti klenby sa podarilo odkryť polopostavu s knihou, pravdepodobne sa jedná o evanjelistu alebo cirkevného otca. Na čelnej stene víťazného oblúka reštaurátori objavili postavu Michala archanjela vážiaceho duše. Tieto nástenné maľby možno zaradiť do okruhu s taliansko – byzantským vplyvom.
Okrem stredovekých nástenných malieb prieskum odhalil aj stredoveké architektonické články, gotické sanktuárium s barokovou maliarskou výzdobou a fragmenty malieb renesančných konsekračných krížov.
